A tu som gorila, sedím v koženom kresle pri krbe, čítam dieťaťu rozprávku a kdesi v mojom duchu je všetko nevypovedané, čo ma smeruje a čo somnou smeruje tých ostatných. Ja sa o teba postarám syn môj, o celú tvoju budúcnosť. Chcel si pod stromček sanitku na hranie, ale ja ti kúpim celé zdravotníctvo jedného štátu. Chcel si výlet teplovzdušným balónom, ale ja ti kúpim všetko teplo jedného štátu, kúpim ti celý tento štát a naučím ťa, ako v ňom vládnuť, ja predsa viem že štáty sa vlastniť dajú a to ti dokážem, dávam na to svoje gorilie srdce! pokračovanie článku
Trochu z kuchyne dramatiky: viete ako sa tvorí filmový, knižný, alebo in dramatický príbeh? Je to jednoduché: Vezmete si postavu a dáte jej túžbu. Napríklad skupina chlapcov chce prísť o panictvo. Alebo mníška ma v medzi zubami kus mäsa a chce ho vytiahnúť. Alebo: žena chce nájsť muža svojich snov. To je základ. Potom postave vytvoríte prekážky na ceste za jej snom. Tomu sa hovorí príbeh. Nakoniec doprajete postave úspech (ak je to americký typ) alebo neúspech (ak je to ruský typ). Nič viac a nič menej. Túžba, želanie je základ každého dramatického diela, pretože je to vlastne základ nášho života. Ak chceme mať v našej západnej kultúre zaručený úspech nejakého dramatického diela, musí obsahovať jeden dôležitý odkaz: V živote môžeš dosiahnuť naozaj všetko, čo si len praješ! Ak túto podmienku splníš, máš úspech. Opak sa ani nepokúšaj dokázať. pokračovanie článku
Jedna moja profesorka raz povedala že dívať sa v televízii na to, ako sa niekto dobre oblečie a nažerie je urážkou zdravého rozumu. Prečo ale máme potrebu dívať, ako sa bohatí zabávajú, aj keď ich väčšinou ani nemáme radi? Je to túžba po idoloch? Po Panteóne stratených bohov a ich rozmarov? Je to zakomplexovanosť z našich nesplnených želaní? Alebo sme v tom úplne nevinne? pokračovanie článku
Vždy ma zaujímala jedna vec. Keď chce niekto spáchať samovraždu, napríklad skočiť z veľkej výšky, väčšinou si na to vyberie veľmi pekné, estetické miesto. Vysoký most, skalnaté bralo, okno vysokého domu. Nikto sa nikdy nehodí na smetisko, špinavú skládku, alebo svoje mŕtve telo nenechá hodené v zvieracom truse. Vo väčšine z nás je niečo, čo chce, aby aj ten posledný skok bol estetický a pekný. Trochu absurdné pri pomyslení, že v tú chvíľu je to v podstate absolútne jedno, nie? pokračovanie článku
Najväčšou tragédiou toho úbožiaka Krista bolo, že hovoril stále iba o láske. Všetku nenávisť nechal tým, ktorí mali prísť po ňom. Díky Bohu (vlastne jemu), že si svoju prácu odviedli dobre. pokračovanie článku
Existuje chalan, čo si na záchode v škole naberá čistú vodu do fľaše z evianu, aby si ostatní mysleli že má na to, piť tak drahú minerálku. Videl som ho len raz. Bol oblečený, ako nikto iný. Mal na sebe rifle a peknú mikinu. Vlasy nagelované dohora. A pil to, čo nikto iný: minerálku. Minerálku evian pijú bohatí a slávni ľudia. Evian pijú všetci čo niečo dokázali. Napríklad byť slávni, alebo obľúbení. Evian, to je značka ľudskej kvality. Aj ja budem raz niekto, a nie len tak nejaký budiš! pokračovanie článku
Keď sa v minulosti bojovalo o národ, drsní muži tasili špicaté meče a špicaté vidly, ktoré sa zapichávali do mäsa. Keď sa o národ bojuje teraz, drsní muži tasia špicaté topánky, ktoré sú vzorne vygľančené a ktoré sa vystavujú na obdiv v prvej rade kultúrneho domu. Keď muži sedia, majú nohy preložené jednu cez druhú, a tak vždy jeden ostrý hrot topánky visí vo vzduchu ako hrozba. Hroty pešiakov mieria na pódium, kde stojí dopotený Cicero. Zdá sa, že sa tu o niečo bojuje. Hádam to len nebude o národ samotný. pokračovanie článku
Život ma často pozýva na plaváreň, alebo do auta, kde sa ma dotýka. Keď je život doma obchytkáva svoju ženu, alebo sám seba. Obchytkávanie je podľa všetkého podstata života. pokračovanie článku
Hinduisti veria, že svet ktorý okolo seba vidíme je ilúzia. Lekári veria, že ilúzia je, ak vidíme niečo iné. Keď sa môj starý otec prebral po porážke v nemocnici, myslel si, že je v nemeckom zajatí. Vizita s primárom, to bola návšteva generála v zajateckej väznici. Všetci hovorili, že je to v poriadku, pretože mu preskočilo v hlave. Ale čo mu to tam preskočilo, to nikto nevedel. pokračovanie článku
Úvod, čo bude ešte raz: Samica gibona bielolíceho vyrastá na slovenskej dedine v sedemdesiatych rokoch. Počúva Prúdy, príkazy svojej matere a všemocný hlas spoločnosti, ktorý by ju rád vydal. Vydaj je biznis, čo sa robí s radosťou. Ide tu predovšetkým o zachovanie génu. Vyvolený samec musí byť nadpriemerne inteligentný, nadpriemerne bohatý a nadpriemerne telesne vyvinutý, aby mali potomkovia čo najväčšiu šancu prežiť. Výber z finalistov sa koná niekde v brezovom háji. Víťaz nakoniec síce nemá žiadne z vyššie spomenutých parametrov, ale zato má byt a auto. To musí stačiť. Tak šup ho pod čepiec. pokračovanie článku
Ak je toto slovenská ľudová rozprávka, tak potom je tu sedem slovenských hôr a dolín, za ktorými je azbestové kráľovstvo. Potom tu musí byť aj dobrý kráľ, múdra kráľovná a ich syn: krásny princ. A musí tu byť aj spev vtákov, letná príroda a gýčová idyla. Ak je toto skutočný príbeh, tak je tu stredné Slovensko a dedina s vŕzgajúcimi bráničkami, brešúcimi psami, a rozpadnutým družstvom. Potom tu musí byť otec, matka a syn. A musí tu byť aj spev vtákov, letná príroda a gýčová idyla. A nakoniec aj ľudia o ktorých to všetko je, a ktorí si toto pravdepodobne nikdy neprečítajú. pokračovanie článku
Keď v národnom vyhlásia prestávku, vonku už je tma. Pred vchod vychádzajú muži v obleku. Sú si podobní, ako vajce vajcu. Vajce vajcu zapaľuje cigaretu, vajce vajcu pochváli škrupinu. Okrem toho vajce vajcu veľa nepovie. Všetky vajcia sú rozospaté. Keby ich národné tak neuspalo, ukazovali by si vajcia navzájom tieto veci: hodinky, mobilný telefón s obrázkami, peňaženku, manželku, alebo milenku. V mobilnom telefóne musia byť obrázky politikov, ktorí vajcia objímajú. Peňaženka musí byť tučná, hodinky zlaté, manželka škaredá, a milenka pekná. Vajcia sa právom tvária dôležito, pretože sú v Bratislave to najdôležitejšie. pokračovanie článku
Niekedy do všedného života človeka vstúpi pravda. Jemne ho pohladí po tele a potom navždy zmizne. A úbohý člověk môže roky zametať neporiadok, ktorý po sebe zanechala. Toto je vianočný príbeh a jeho podoba so skutočnosťou nie je vôbec náhodná. pokračovanie článku
Divoký potok z hôr prináša chlad ku chalupe môjho starého otca. Na podstení sedí staručký človek. Jeho ruky s pokrčenou kožou hladia suché drevo lavice. Pozoruje obťažkané jablone. Slabučké telo vdychuje iskry babieho leta, ktoré v ňom zapaľujú boží kľud. Postriebrený kohútik v hotelovej toalete vypúšťa prúd teplej vody. Tam sa o biele kachličky opieram ja. Čisté sako, voňavé ponožky. Jemné ruky mi vzduchom vysušuje akýsi stroj. Zapína sa sám od seba. Len si to predstavte! Zápach čistiacich prostriedkov a toaletnej vône dráždi sliznicu. Rýchlo von pokračovanie článku
Pozrite na tých smiešnych mužov ako sa po sebe lepia. Ako si oblizujú uši pri pomalých piesňach. Vidíš ich tváre mami? Prečo sú také šťastné, kým sa kolíšu do rytmu? Pozrite na tú slovenskú dedinku. Chveje sa samotou uprostred hôr. A pozrite na to smiešne malé mestečko vedľa nej. Je zasypané železnými pilinami z akejsi opony o ktorej všetci hovoria. Má len pár ulíc. Na jednej z nich sú gaštany. Ak sa po tej ulici vyberiete, uvidíte naozaj pekný domček. Oranžový. Málokto o tom nevie, ale v tom domčeku sa stretávajú smiešni ujovia. Každú sobotu. Akí sú len smiešni! Bozkávajú iných ujov a chytajú ich medzi nohy! Ja to viem lebo som ich videl! pokračovanie článku
Vážený čitateľ. Táto nenápadná príručka si nedáva veľké ciele. Nechce byť kompletnou encyklopédiou ani zaručeným radcom. Chce však potencionálnemu záujemcovi o život na Zemi aspoň v krátkosti priblížiť tamojšie pomery. Už samotnou kúpou tejto brožúry ste dali najavo svoj záujem narodiť sa ako gay na Slovensku. Gratulujeme vám, pretože je to vynikajúca voľba. V našej publikácii, vám priblížime prostredie do ktorého sa chystáte narodiť a ponúkneme zopár praktických rád. Zároveň dúfame, že vám pomôžeme vyvrátiť vaše prípadné pochybnosti o tomto výbere. Príjemné čítanie. pokračovanie článku
Dobrý deň! Je mi trochu trápne, tak dovoľte, aby som sa Vám predstavil. Moje meno je Oleg Sagan. Viem že si to meno aj tak nezapamätáte. Keby som čítal tento blog ja, tiež by som si svoje meno nechcel zapamätať. pokračovanie článku
Dva vtáky, druhovia pevne spojení, prilnuli k tomu istému stromu. Jeden z nich pojedá sladké figy, ten druhý neje a prizerá. Rgvéda I.164.20 (kto toto pochopí pozná tajomstvo života)
oleg.sagan
oleg.sagancentrum.sk
